
Pojďte se s námi naučit slovenskou básničku, která vypráví o malém Macíkovi a jeho dobrodružstvích. Čeká vás příběh plný každodenních činností a jedné nečekané nehody u vody. Hodí se i pro ty nejmenší posluchače, protože je jednoduchá, hravá a plná zvířátek.
Môj macík
Šijem, šijem pomaličky
košieľku i nohavičky
a ty, Macko, ticho seď,
oblečiem ťa hneď!
Teraz pekne po poriadku
uvaríme kašu sladkú:
staň si sem na samý kraj,
na mliečko mi pozor daj!
Pred jedením člipky-čľapki
umyjeme obe labky
a potom ich dosucha
uteráčik vyšúcha.
Tak, strapánik chlpatý,
nekvapni si na šaty!
Už ťa obed očakáva:
cukrík, koláč, biela káva.
Psíček Bodrík hľadí skraja:
Kdeže idú títo dvaja?…
– Vezmite ma sebou tiež!
– Nie, nie. Ty pred búdou lež!
Aj hus vyšla spoza kríčka
pozrieť bližšie na Macíčka:
– Ten chlpáč aj rozpráva?
– Jaj, hus, nebuď zvedavá!
Malé kozľa od koryta
ani sa nič neopýta,
len na Macka pozerá:
Čože je to za zvera?
Už sme došli k potoku –
pridaj, Macík, do kroku:
labka tmavá – nôžka biela:
šups my rovno do kúpeľa!
Aj chytro aj pomaly
brodili sme, plávali,
potom kopŕc na breh znova
opáliť sa do kávova!
Juj, nehoda veliká:
stiahla voda Macíka;
všetky labky hore dvihol:
– Bodrí, Bodrík, chytaj mi ho!
Takto smutní stúpame
za Bodríkom ku mame.
Bunda sťa myš zmoknutá…
Zas pôjdeme do kúta!



